Škola žurnalistiky v Arhuse je v Dánsku najväčšia a najstaršia vzdelávacia inštitúcia pre novinárov. Budúcim adeptom tohto povolania poskytuje bakalársky stupeň vzdelania. Podľa tvrdenia mojich dánskych kolegýň bakalársky stupeň vzdelania sa tu považuje pre novinárov za postačujúci a väčšina dánskych novinárov má len tento stupeň vzdelania. K získaniu bakalárskej hodnosti je potrebné absolvovať šesť semestrov na škole a povinne dva semestre na partnerskej škole v zahraničí. V tejto krajine, ktorá je veľkosťou a počtom obyvateľov takmer totožná s našou, si už dávnejšie jasne uvedomujú význam získavania skúseností v zahraničí a povinne vysielajú študentov na zkušenou. Mimochodom, školu navštevuje asi tisíc študentov. Našich novopečenýchstudených liberálov by mohlo azda zaujímať, že školstvo a takmer všetky zdravotnícke výkony sú v Dánsku pre všetkých občanov bez rozdielu bezplatné! Podľa nedávnej štúdie univerzity v anglickom Leicestri vysoká úroveň zdravotníctva, fungujúci školský systém a vysoké tempo rastu sú dôvodom toho, že Dáni sa cítia v porovnaní s ostatnými obyvateľmi planéty najšťastnejší a najviac spokojní so životom.
Môj krátky pobyt v Dánsku ma neoprávňuje k potvrdeniu či vyvráteniu tohto zistenia. Môžem však potvrdiť, že Dáni na mňa pôsobili vyrovnane, pokojne ba až spokojne a vždy mi boliochotní pomôcť či hoci len poradiť.
Dánsky štát financuje i Dánsku školu žurnalistiky v Arhuse. Treba dodať, že škola získava prostriedky aj z európskych fondov. Už šestnásť rokov tu pracujú s medzinárodnými vzdelávacími programami. Skúsenosti s výučbou sú bohaté, k študentom sa pristupuje rovnako bez ohľadu na krajinu pôvodu alebo farbu pleti. Dôležitý je výkon, snaha pracovať a integrovať sa. O štúdium na Dánskej škole žurnalistiky v Arhuse je veľký záujem medzi mladými Dánmi, ako mi naznačili niekoľkí náhodne oslovení neúspešní záujemcovia.
Naše študentky si vysoko cenili najmä symbiózu novinárskej teórie a novinárskej praxe. Na škole uplatňujú heslo: Naučiť sa cez praktickú činnosť. Škola má niekoľko perfektne vybavených počítačových miestností pre študentov, moderné rozhlasové a televízne štúdiá, bezdrôtový internet je samozrejmoťou. Ťažiskom úspešnej školy sú študenti v zaujímavom priateľskom a profesionálnom vzťahu. Študenti spomínanej školy majú samostatné vysielanie v miestnom rozhlase i televízii, vydávajú vlastný dvojtýždenník. Naozaj praktická prax.
Študentky si vybrali z ponuky školy medzinárodný semestrálny program zameraný na zostavovanie a podávanie medzinárodných správ, tvorbu a podávanie správ v rizikovom prostredí a žurnalistické stereotypy. Škola ponúka ešte fotožurnalistický kurz, kurz televízneho žurnalizmu a kurz s názvom Európa vo svete. Študentky si pochvaľovali ubytovanie na internátoch, ktoré sú doslova na míle (či kilometre) vzdialené našim panelákovým internátom. Internáty v Dánsku bývajú obyčajne umiestnené v záplave zelene, často v blízkosti mora. Mimochodom, Dánsko doslova oplýva parkami. Zeleň je tu akosi prirodzene upravená, pozostáva najmä z trávnatej plochy, krovín a stromov.
O parky sa stará mesto. Neviem, kedy pracovníci príslušných služieb pracujú, ale ja som za týždeň pobytu v tejto krajine nevidela nikoho upravovať plochy parkov. V porovnaní s našimi mestami je v dánskych mestách nepomerne viac verejnej zelene. Možno aj to spôsobuje, že človek sa v dánskych mestách necíti taký obmedzený budovami a celým mestským prostredím. V tunajších parkoch môžete bez obmedzenia robiť veľa vecí, napríklad aj voľne chodiť po tráve. Mladí ľudia sa tu často slnia len v spodnej bielizni, hrajú karty či iné spoločenské hry, brnkajú na gitare a pospevujú, ale tiež pokojne popíjajú pivo, i tvrdý alkohol a nechajú za sebou odpadky na tráve alebo vo fontáne.
Náš tip: Pri ceste do zahraničia nezabúdajte na cestovní pojištění.
Nostalgiu po domove pomáha isto potlačiť aj medzinárodné študentské centrum ako samostatná inštitúcia, ktorú si prevádzkujú samotní študenti. V študentskom centre si všetci študenti môžu posedieť pri pive či káve alebo zapožičať (alebo hoci i kúpiť) bicykel, veľmi užitočný to dopravný prostriedok v tejto severskej krajine. Centrum i samotná škola organizujú pre študentov rôzne spoločenské udalosti.
Naše študentky boli uchvátené spôsobom vyučovania na Dánskej škole žurnalistiky, a najmä medzinárodnou dimenziou prostredia. Necítili potrebu udržiavať styk s krajanmi v mieste svojho semestrálneho pobytu.
Možno to tak bolo len tento raz. Možné je však i to, že tieto dievčatá sú vzorkou dnešných mladých ľudí, ktorí už nepociťujú silné väzby k Slovensku a túžobne čakajú na chvíľu, kedy ho opustia a začnú niekde žiť ako Európanky.
Nie je to aj dôsledok výchovy v školách a celým spoločenským prostredím, ktoré panuje u nás na Slovensku? Veď človek, ktorý v tejto krajine vyhlási, že je Slovák, dostáva akosi prirýchlo nálepku nacionalistu. Preto je azda pohodlnejšie byť nejakým bezprizorným a anonymným Európanom. Lenže, ako hovoria (dokonca aj!) Američania, človek, ktorý nepatrí nikam a je bez koreňov, je podozrivý.
Ďalšia vec je, či sa títo naši Európania ešte niekedy vrátia do rodného mesta. A tým nemám na mysli len fyzický návrat.
