Názor: Hrdost na svoju krajinu

Kedze som Slovenka, zaujal ma zaver autorkinho clanku, v ktorom sa venuje uvahe o strate povedomia a prislusnosti ku Slovensku.

Suhlasim, ze vseobecna klima v krajine nepraje rozvijaniu pozitivneho vlastenectva a hrdosti na svoju krajinu. Ja osobne som si svoju prislusnost k Slovensku uvedomila (na rozdiel od slovenskych studentiek v Dansku, spominanych v clanku) az vtedy ked som mala moznost stravit semester na vymmennom studijnom pobyte v zahranici- v Belgicku.
A to som navyse pocas celeho svojho 5-mesacneho studijneho pobytu, pocuvala pomerne eurooptimisticke (az euroidealisticke) prednasky (to na margo autorkinej poznamky o europanstve, ktore nahradza u niektorych Slovakov narodnu hrdost), kedze som sa v Belgicku venovala studiu problematiky Europskej unie. Napriek tomu, ze ma laka spoznavat nove a cudzie a ze som sa tam citila viac nez vyborne, vzdy ma potesila moznost travit cas aj so slovenskymi resp. ceskymi kamaratmi a nielen s cudzincami, pretoze hoci clovek zije v cudzej krajine, kde sa mu dari, obcas mu chybaju niektore doverne zname veci z domu (ci je to moznost hovorit svojim jazykom, strava, knihy, filmy,priroda,…)a aj ked dobre vychadza s cudzincami, predsa len ak stretne po dlhom pobyte vonku krajana ma taky zvlastny pocit spolupatricnosti, zdielanej identity.