
Témata: Jeskyně a podzemí, Abcházie
10.01.2007
11:00– Dobalujeme posledné veci. Ja pribaľujem ešte svoje fotenie
a blesky. Sú to kilá navyše. Spolu s Pavúkom mizneme pred obedom vo
vchode z ktorého vanie príjemný teplý a vlhký vzduch. Naposledy si
užívame slniečko. Nikto nevie, kedy ho zas uvidíme. Stavil by som sa, že
keď za pár dní vylezieme, bude to najhoršie počasie aké si môžeme
priať.
Vždy to tak je! Cez Sínusoidu berieme päť ťažkých transporťákov
plných benzínu a vybavenie pre najnižšie položené bivaky. V túto
chvíľu ešte nevieme, že toto odporne ťažké bremeno, budeme ťahať až do
–1400m k prvému sifónu. V 19:30 po necelých deviatich
hodinách sme v bivaku –700m Petit drú, na dne sedemdesiat metrovej
šachty. Až sem bol vápenec na stenách prevažne svetlo šedý, miestami sa
objavuje krasová výzdoba. V stane už čaká Rejsner. Asi hodinu po nás prichádzajú do stanu Čeljabinci a Vladivostočani. Stan je naplnený viac ako
na maximum. Je nás osem a stan je tak pre šiestich. Zdá sa ,že
v podzemí sa moc nevyspíme.
V lednu 2007 dosáhla Zimní expedice Krubera-Voronja 2007 organizovaná mezinárodním sdružením CAVEX hloubku 2170 metrů, což je světový rekord dosažený v jeskyních. Součástí týmu jsou pravidelně i čeští a slovenští jeskyňáři.
Expedici sponzorsky podpořili: Rock Point, Meander, Ck Alpy Praha, ProDive, Singing Rock, Raumer, Bask, Cavex club, Kong, magazín Outdoor, Český rozhlas
11.01.2007
11:00– Spolu s Medzom vyrážame v skupine, my dvaja a
päť ťažkých vakov. Cieľom je bivak –1400m. Už po pár metroch za
steny menia na zlepence, vápenec tmavne, pribúda vody. Cestou fotíme. Na
„Sandy Beach“ dochádzame až večer o 20:00. Je tu
najväčší bivakový stan aký som videl, vyrobený z alufólie na
darčekové balenie. Po nás prichádza ešte Braňo a Andrej Myslivec. Spí
nás tu jedenásť. V jednom spacáku po troch. V noci je zima,
túlime sa s Pavúkom k sebe a konečne sa trochu vyspíme. Braňo
zase chrápe. Na trase z bivaku –700 k bivaku –1400 je
najhlbší stupeň –70m.
12.01.2007
08:00– Medzo vstáva zase prvý. Začína variť a zvuk variča
budí ostatných. Dnes nás čaká ponor v sifóne –1400m ,cesta
k táboru KSS na –1630m a transport materiálu. Plánovanie dňa
funguje spôsobom: vaprós… padaždí, padumájem… Jednoduché
otázky sa riešia niekoľko hodín. Na všetko je kopec času. Zdenálovi sa
pripálila ryža. Rusi to komentujú po svojom, “V katóroj derevni
tebjá účili mešať rys?“. Doobedie je plodné a plné smiechu. Behom
varenia sa mení situácia. Braňo za sifón nejde. Vraj by sa nevliezol do
ďalších podzemných táborov a posielajú ho na povrch. Berie to hrdinsky,
aspoň na pohľad. Za sifón ide celkom 9 ľudí. Zdenál, Max, Vitja, Dyma
a Shuval v prvej skupine a Medzo, Spider, Klim a Jura Bazilevskij
v druhé skupine. Vyrážame v 16:00 z bivaku Sandy Beach. Asi za
pol hodiny sme pri ňom. Dlhý do 6 metrov a rozmeroch cca 0,6×0,7m.
Prekonávame ho v gumených suchých oblekoch zvaných
„gydrokostjum“. Veľa času zaberá než cez sifón dostaneme
veľké množstvo materiálu. Spider nieje vo svojej koži a je to na ňom
naozaj vidieť. Pod zemou sa ešte nepotápal. Hneď za sifónom je p40 zvaná
Everest a až dole sa vyzliekame z gydier. Nasleduje najužšie miesto v celej jaskyni a potom už len studne nie hlbšie ako 30m a krásne vyzdobené
meandre s podzemnou riekou. 00:30– Bivak KSS stojí na dne p30
šachty kúsok od brehu podzemnej rieky. Jeho názov je zložený z mien
detí troch jaskyniarov, Káťa, Stepan, Sáša. Kým tvrdo zaspíme, ešte
stihneme s Pavúkom v spoločnom spacáku rozobrať našu výpravu.
Tri dni ideme k Čiernemu moru, zaplatíme si rozbitý vrtuľník ktorý
nás horko ťažko vyloží 2300 m vysoko, tu vlezieme do jaskyne, kde po
troch dňoch lezenia, plazenia, potápania a nadávania na neskutočnú drinu,
skončíme zase na úrovni mora. Tam sa otočíme a ďalšie tri dni sa po
lanách trmácame s ťažkými vakmi naspäť hore, odkiaľ nás vrtuľník zvezie dole k moru. A my si za to ešte aj radi zaplatíme. Sme my
normálni? Nakoniec sme sa zhodli, že energia vynaložená na takýto výkon by
vytlačila Tatrovku aj na Gerlach a tvrdo zaspávame vo vzájomnom objatí.
13.01.2007
10:00– Raňajky. Medzo, Klim a Jura sa presúvajú k Modrému
sifónu –1750m pokúšať šťastie. Cesta k nemu vedie krásnymi
priestrannými meandrami a studňami a je naozaj modrí. Spider a Dyma
odchádzajú do bivaku Peremička –1960m. Cieľom je dopraviť tam
fľašky pre ďalšie ponori ,jedlo a benzín a vrátiť sa späť. Medzo sa
ešte vracia od sifónu do tábora KSS pre zabudnutý telefón. Max, Vitja,
Zdenál a Shuvalov sú už v tábore Peremička. Včera tam stavali stan.
Spider a Dyma vyrážajú o 16:00 a vracajú sa o 05:30 ráno.
16:00– Klim sa ponára do Modrého sifónu a asi po 30 minútach sa
vracia. Sifón sa podarilo prekonať! 30m dĺžka a 2m hĺbka. Na druhej strane
je okno asi 8m vysoko a ďalšia studňa. Do bivaku sa vracajú v 0:30.
V bivaku na –1960m zostavá Zdenál, Shuvalov, Vitja a Max
z Vladivostoku. Ostatní sú naspäť v KSS –1630m.
Článek je se svolením autorů převzat ze stránek sdružení Kóta 1000
KÓTA 1000 je sdružení zabývající se výzkumem a dokumentaci jeskyní, které se svojí velikostí a hloubkou řadí k největším a nejhlubším na této planetě. Cílem členů je nejen objevovat dosud neznámé nebo zapomenuté podzemní prostory. Snaží se vysvětlit jejich vznik, poznat jejich historii a zajistit jejich dokumentování.
14.01.2007
11:00– Raňajky. Medzo sa zas vracia k Modrému sifónu pre
zabudnutý remeň od závažia, za hodinu je späť mokrý ako myš.
Organizácia práce pod zemou je katastrofálna. Už si začíname zvykať na
ranný rituál v stane, “vaprós… padaždí, padúmájem“
no naši potápači ktorí všetko plánujú, na veľa vecí zabúdajú a my si
to odskáčeme. Po raňajkách ide Medzo, Jura a Klim naspäť k Modrému
sifónu. Máme málo vzduchu toto bude posledný pokus o jeho prekonanie.
Spider a Dyma druhý transport materiálu do tábora Peremička –1960m.
Vidieť na nich ako sa im do toho nechce. Kúsok od bivaku sa nastupuje do
chodieb priemeru odpadového potrubia zvaných „Trúba“. Je to
60 metrový kanál na hranici prieleznosti. Na mape je zakreslená iba
tenká čiarka s názvom „Way to the Dream“. Realita však
s týmto názvom nemá nič spoločné. Chodba sa krúti ako had a ťažký
transporťák priviazaný za nohu nás vytáča do nepríčetnosti. Do KSS
prichádza Shuvalov s Zdenálom. Vracajú sa k sifónu na –1400m
pre laná a plaketky na ďalší prípadný postup. Striedame sa v stane.
Borci idú variť, my ideme dole. V Modrom sifóne sa podarilo zlaniť
stupeň p16 a nasleduje ihneď ďalší sifón. Do tábora sa vracajú
o 02:30 Spider a Dyma transportujú ďalší materiál k sifónu
„Kvitočka“, kde medzi tím Max a Vitja zbudovali systém hadíc,
aby odklonili podzemní potok do staréj vetve Game Over. Tým prítok do
sifónu ustal. Vypúšťanie sifónu tak mohlo začať. Medzitým hore
v KSS –1630 m mal Medzo vianoce. Bivakom otriasol strašný smiech.
Shuvalov sa šmykol na hovne a rozbil si čelo a nos. V bivaku KSS zostáva
len Medzo, Klim a Jura. Pre Medza to je jediná noc, kedy sa poriadne vyspal.
Zdenál a Shuvalov zostupujú do Peremičky. Dole začínajú vypúšťať
sifón. Dyma preplával Kvitočku –4m/13m a pretiahol hadicu za sifón,
kde ju vysunul cez prepad do ďalšej studne. Zavodnil ju a začal vypúšťať
sifón. Ostatný kontrolovali celý systém z miest pred sifónom a
sledovali odtok hlavného ťahu do starej vetve Game Over. Pri návrate cez
sifón sa však Dyma zaplietol do zakrútených hadíc a skoro sa utopil.
Spotreboval tak vzduch, s ktorým sa počítalo na finálny útok
v s5. Hladina klesá veľmi pomaly. Vypúšťanie sme spočítali na cca 20
– 25 hodín. Dnes odletela prvá časť expedície Muchin, Rejsner a
ďalší. Prileteli Skljar, Denis Provalov a Leningradci.
V diskusi zatím nejsou žádné příspěvky.