Oldřich Štos 05.01.2007 08:00– Dobalujeme materiál a prvá várka ide dodávkou do Suchumi na letisko. V kúte letiska leží rozobraté torzo našej havarovanej helikoptéry Mi-17 z roku 2005. Pri pohľade naň ma striasa. No pri pohľade na náš „nový“ idem do kolien. Škoda že tu nieje Spider. Ten sa teraz vyvaľuje na pláži a čaká na prílet kopy šrotu na ktorý sa ja, práve v nemom úžase pozerám. Aspoň že pilot nieje ten starý. Ja toho Muchina zabijem. Nasadám s obavami, zmierený zo smrťou. Štart a let prebieha celkom v pohode, strach prišiel až v okamihu pristátia. Vrtuľník sa trase nepredstaviteľným spôsobom a vonku je len biela tma. Pilot dosadá takmer za nulovej viditeľnosti na vrcholku malého kopca a po vykládke sa točí ihneď pre druhú skupinu ľudí, ktorá čaká v Gentiade na pláži u mora. Dole je teplo. V zimnej výbave sedia v piesku a pozorujú vlnky. Chcel by som vidieť Spiderov pohľad. Začujeme zvuk rotoru a v ďalších sekundách uvidíme rozpadajúceho sa oceľového vtáka. Zaľahneme hromadu transporťákov a batohov uprostred provizórneho heliportu. Ešte tesne pred tím než sa stroj odlepí od zeme na druhu vynášku sa Zdenál pomodlí, pozrie na mňa a povie. Neboj sa, rodičia za nás nechali slúžiť omšu. 12:00– Vyberáme miesto pre basecamp a transportujeme z kopca dole materiál. Družstvo v kuchyni pod provizórnou celtou u velikého kamenného bloku už varí. Ostatný stavajú stany a triedia materiál. Muchin kope latrínu, Rejsner a Iljucha Alexandrov začali kopať záhrab vo veľkom záveji, kde bude kuchyňa jedáleň a spoločenská miestnosť. Zharkow a Shuvalov išli nájsť a vykopať vchod do jaskyne. Pekné počasie nám vydrží len doobeda, začína fučať, teplota klesá k –10°C. Už sa trasieme pod zem.
V lednu 2007 dosáhla Zimní expedice Krubera-Voronja 2007 organizovaná mezinárodním sdružením CAVEX hloubku 2170 metrů, což je světový rekord dosažený v jeskyních. Součástí týmu jsou pravidelně i čeští a slovenští jeskyňáři.
Expedici sponzorsky podpořili: Rock Point, Meander, Ck Alpy Praha, ProDive, Singing Rock, Raumer, Bask, Cavex club, Kong, magazín Outdoor, Český rozhlas
06.01.2007 07:00– Medzo vstáva ako prvý. Je to ranný vták. Shuvalov lezie zo saku o hodinu neskôr. Do jaskyne odchádza prvá vystrojovacia dvojka Shuvalov a Medzo. Na vystrojenie celej jaskyne je treba tri kilometre lán a päťsto kusov plakiet a karabín. Okrem toho treba raz za rok vymeniť kilometer už opotrebeného lana. V rozmedzí asi dve a pol hodiny po nás ide Klim a Spider. Prvá dvojka strojí do cca 150m. V malej studni strieda Medza a Shuvalova Klim a Spider. Tí končia za meandrom Krym pred stupňom p140 na –300m. Ako tretia dvojka ide do jaskyne Zdenál a Braňo. Doťahujú to na hranu veľkej kaskády p150. Hore medzitým chlapci vykopali obrovské snežné iglu, kde bude po celý čas nášho pobytu kuchyňa a jedáleň. Vyliezame postupne až do noci. Vnútri je pohoda a teplučko. Hmm, teplo tu uprostred Kaukazu. Je treba sa šetriť a efektívne hospodáriť s energiou. Teraz už nás čakajú každý deň hlbšie a hlbšie zostupy.
07.01.2007 07:00– Budíček a raňajky. Medzo a Shuvalov idú vystrojovať až do bivaku v –500m. Cez „Veľkú kaskádu“, čo je šachta 150m hlboká 20 m široká, končiaca v –500m a cez ďalšie nehlboké stupne pokračujú až k meandru „Sínusoida“. Ide o meander asi 600 m dlhý. Priestup znalého jedinca trvá s jedným vakom okolo pól hodiny. Práve vo¨„Veľkej kaskáde“, sa pred pár rokmi stal vážny úraz a niekoľko dní stade transportovali zraneného. Pred meandrom ich dobieha ďalšia dvojka Klim a Spider. Tu dochádza ku striedaniu. Shuval a Klim idú na čelo vystrojovať krátke stupne v Sínusoide. Medzo a Spider prestrojujú kratšie stupne pred meandrom a s piatimi transportnými vakmi, benzínom a zásobami pre bivak prestupujú meandrom. Končia na hrane mohutnej p70 „Petit Drú“, na jej dne je bivak „-700“ v hĺbke –680m. Hore vyliezajú o 21:30 hod. Napadlo 20 cm snehu a mrzne. Ešte, že sú od vchodu do basecampu natiahnuté fixné laná. Spider sa presunul do väčšieho stanu ku Klimovi a Zdenálovi. Medzo a Braňo tak majú viac miesta v stane. Braňo síce chrápe, ale na to už je Medzo zvyknutý z Venezuely.
Článek je se svolením autorů převzat ze stránek sdružení Kóta 1000
KÓTA 1000 je sdružení zabývající se výzkumem a dokumentaci jeskyní, které se svojí velikostí a hloubkou řadí k největším a nejhlubším na této planetě. Cílem členů je nejen objevovat dosud neznámé nebo zapomenuté podzemní prostory. Snaží se vysvětlit jejich vznik, poznat jejich historii a zajistit jejich dokumentování.
08.01.2007 07:00– Zas nevieme čo nás čaká. Rusi sa dohadujú len medzi sebou, nás do svojich plánov moc nezasvecujú. Doobeda balíme materiál, obed a zase balíme materiál asi sa niečo chystá. Poobede sa dozvedáme, že dnes do zeme nejdeme. Zbytok dňa pijeme čaj a stále niečo žujeme. Zdá sa že stravy tu máme aspoň na mesiac. V podvečer začína snežiť. Napadlo asi pól metra a začína fúkať vietor. Teplota klesla k –15°C. Ďalšie skupiny medzi tím v zemi stavajú bivak –700m a naťahajú laná ďalej k bivaku „Sandy Beach“ –1400m. Večer asi dve hodiny odhadzujeme zasypané stany.
09.01.2007 08:00– Balíme veci. Ešte stále nám nikto nedokáže povedať, čo sa bude robiť dnes. Obed. Balíme veci. poobede sa dozvedáme, že zajtra ideme na 10–12 dní pod zem. Kam, to však už zas nikto nevie. Zdenál je so Skljarom, Muchinom a ďalšími na bivaku „Petit drú“ –700m. Pôvodne mal byť dole iba dva dni ,ale vývoj neskorších udalostí mu to nakoniec predĺžil na dvanásť. Zbytok dňa balíme ďalší a ďalší materiál. Večer je nádherný. Nad hlavou máme čierny a hlboký vesmír. Na kopci nad táborom chytám mobilný signál a dávam vedieť domov, že sme v poriadku a dlhší čas sa neozvem. Ako poznám moju mamu, celý ten čas sa poriadne nevyspí a bude sa strachovať. Doma som sa chvíľu pohrával s myšlienkou zatajenia celej expedície. Čo to tým našim rodičom a blízkym robíme???
